Prvý krát v Londýne

Blížil sa koniec prázdnin. Naši sa po dlhých debatách zmierili s tým, že som prvá čarodejnica v rodine a nakoniec mi  dovolili ísť do Bradavíc a nie do našej obyčajnej...ale nesmiem nikomu z okolia o tom rozprávať. Veľmi ma to potešilo a skákala som od radosti asi až po strop. Ktovie čo zaujímavé ma tam čaká. Budem mávať prútikom, lietať na metle a robiť hókus pókus ... predstavovala som si to ako z rozprávok, ktoré som si čítavala. :)

Mama mi pozháňala ešte dáke oblečenie, topánky a veci čo budem potrebovať, keď idem na tak dlho preč. Ani si to neviem predstaviť, celý školský rok mimo domova...hmm 

Všetko je pobalené, môžeme vyraziť na cestu do Londýna...
Odchádzali sme už večer, aby sme nešli v tom horku. Cesta bola dlhá únavná a trvala skoro 19 hodín. Ubytovali sme sa, trochu oddýchli a šli si pozrieť Londýn. Po dvoch dňoch naši odišli, aby stihli vychystať aj brácha a segru do školy. Zostala som tam sama, zvlášny pocit. Večer som na izbe premýšlala ako nájsť deravý kotlík, no nič ma nenapadalo. Zaspala som. Na druhý deň som išla von a začala sa ľudí vypytovať či nevedia kde je deravý kotlík, divne po mne zazerali. Po dlhom hladaní ma zaujal jeden malý obchodík. Vysela nad ním cedulka s obrázkom čarodejnice s kotlíkom  a stáli pred ním zvláštne oblečený ľudia. Začula som, že si potichu vraveli o Bradaviciach. Hurá našla som to...potešila som sa. Vošla som dnu. Vyzeralo to tam zvláštne a niektorí ľudia tam vchádzali do krbu...pomyslela som si či im šibe, skákať do ohna... Pobehoval tam aj jeden chlapec, na tričku mal napísané brigádnik. Podišla som k nemu a ukázala som mu list z Bradavíc a spýtala či majú voľnú izbu a dáke jedlo. Prikývol a odviedol ma do izby. Vybalila som si veci a najedla sa. Večer som ešte išla pozrieť dole a popýtať sa kde nájdem Priečnu uličku a nástupište 9 a 3/4...

Neboli nájdené žiadne príspevky.